Krátko potom, čo Ďuro zomrel, som si spomenul na jednu našu staršiu hádku. Ani neviem, o čo v nej išlo. Hádali sme sa pomerne často, viac-menej len o hudbe, v ostatných veciach sme si v podstate rozumeli, ale tie hádky stáli zato. Chápete, dvaja starí capy sa stále dokázali pohádať o niečom takom efemérnom, ako je hudba? Po jednej z tých smiešnych argumentačných hviezdnych vojen Ďuro odchádzal, pri dverách sa zastavil, a len tak povzdychol: „Ach, koľko krásnej hudby je na svete.“ Ja som sa na neho pozrel, pravdepodobne ešte nasrdený a s prižmúrenými očami som mu len odvrkol: „Krásnej hudby je na svete málo, preto o nej môžeme hovoriť, že je krásna!“ Dnes viem, že mal pravdu on, nie ja.
Po jeho smrti sa rozoberali jeho „pozitívne recenzie“, no ja si spomínam na to, ako nám za náš album Na mojej ulici dal len tri hviezdičky. A napísal, že Peter Bálik nie je Keith Richards, čo bol od neho skutočne pozoruhodný postreh, pretože ja skutočne nie som Keith Richards. No za nasledujúci album Sloboda nám dal plný počet. Vtedy nám to mnohí závideli, mnohí nás za to aj nenávideli, ale aj vďaka jeho päťhviezdičkovej recenzii pomohol dostať našu hudbu do sveta. A viem, že takýmto spôsobom pomohol viacerým.
Nerobil to zo zištnosti, ani sa nechcel votrieť nikomu do priazne a už vôbec nie preto, že by nemal žiadny názor. Myslím si skôr, že to bol prejav jeho veľkorysosti – vlastnosti, ktorá je súdená len tým, ktorí si ju skutočne zaslúžia. Niekde vnútri si vypestoval akúsi povinnosť podporovať dobrú hudbu a dal do toho celého seba, nedopustil, aby nejaká pekná vec prešla len obyčajným mlčaním. Žijeme v krajine, kde sa navzájom málo ceníme a kde si pripadáme nedocenení. Ďuro bol ten, ktorý tento začarovaný kruh dokázal prekročiť.
Peter Bálik
Juraj nemoderoval. On bol. V rozhovore, v človeku, v tej danej chvíli. Každý hosť podľa mňa od začiatku cítil, že prichádza k niekomu, kto ho chce úprimne poznať a kto chce nechať zaznieť jeho príbeh. Že ho nečaká nič strojené, plánované či hrané. Že ten rozhovor by bol rovnako autentický a človečenský v štúdiu, na pódiu alebo pod stromom na záhrade u Kováčikovcov.
Ďuri nebol moderátor. Bol vzácny človek, ktorý sa vedel s ľuďmi krásne rozprávať. A že tam bol náhodou mikrofón? No, čo už….
Zuzana Wienk
Video – ako sa zakladalo Artforum