Juraj spájal to, čo je pre mnohých nespojiteľné. Lásku k súčasnej kultúre s nadčasovým svetom kresťanskej viery. Svet skeptických otázok, so svetom evanjeliovej nádeje. To spojenie neskrýval v intimite svojho súkromia. Urobil ho verejnou vecou. Všetci jeho známi, blízki i vzdialení, to o Jurajovi vedeli. Zaskočení jeho smrťou i agnostici o jeho viere hovorili s úctou a vďakou. V legendárnom Ragtime, každú nedeľu, zvučka s motívom od Arvo Pärta uvádzala reláciu „Lorien – miesto pre tých, čo hľadajú niečo iné.“ Pár rokov sme tu viedli dialóg medzi kresťanstvom a súčasnou kultúrou. Keď sa zrodila myšlienka Kaplnky, ako miesta stretnutia s Bohom pre nenáboženského človeka, Juraj ako prvý, bez zaváhania povedal: Budem v tom s tebou. Bez Juraja by nebolo Kaplnky v A4. To spojenie ducha kultúry a ducha evanjelia, aj keď Juraj tak náhle odišiel, spolu s jeho úsmevom plným nádeje, žije medzi nami ďalej.

Daniel Pastirčák

.

JURAJOVE KÁZNE

 

Sloboda – načo?    16.11.2014

Sloboda nie je povahová vlastnosť, treba o ňu usilovať. Nenasýti ako jedlo. Núti k zodpovednosti a a priori prináša možnosť nesprávneho rozhodnutia. Načo teda je?

.

.

Čo môžem zmeniť a čo treba prijať?    15.2.2015

Bezmocnosť v menení a zmierovaní sa je častokrát nedozerná. Na dôvažok sa minulosť, danosti, mnohé obmedzenia meniť nedajú. Má zmysel sa vôbec o niečo také usilovať?

.

.

Nemyslím, môžem, dám – alebo smrť v rodine  20.9.2015

Keď Kain zabíjal Ábela, asi ani nevedel, čo činí. My, keď sa od svojich blízkych oprosťujeme, to vieme. Buď tvorí hranice správania sa zákon, alebo sa môžeme spoliehať na Ducha Svätého. Slobodu v láske.

.

.

Som niekto alebo som nič  26.10.2015

Správnou stratou sa dá získať, ba dokonca zachrániť. Strácaním sa dá nachádzať. Darovaním nadobúdať. Obetúvanie je najziskovejšie dávanie, hoci sa obyčajne nekončí šťastne, zadosťučinením.